Kapitola 1
23. února 2014 v 8:30 | *Mei*
|
Graden of Love
Dnes som sa rozhodla že vám porozprávam môj príbeh. Je to príbeh plný lásky ale aj plný smútku a bolesti. Ani neviem ako by som mala začať. Myslím si že začnem úplne od začiatku. Moje meno je Kurosawa Himari. Nie som žiadna kráska ako bola popoluška alebo odvážna ako Pocahontas. Nie som šikovná ako Snehulienka ani bohatá ako princezná Jasmína. Som proste obyčajné dievča z priemernej rodiny. No aj napriek tomu že nie som ani jedna z tých rozprávkových dievčat som zažila tak zaujímavý príbeh o ktorom vám porozprávam. Všetko to začalo keď som mala 6 rokov. Bol krásny jarný deň, slnko príjemne hrialo a na strome si vyspevovali vtáčiky. Všetko bolo dokonalé. Mala som ísť spoločne s mojimi rodičmi do múzea. Veľmi som sa doň tešila keďže sme už dlho nikde neboli. To múzeum bolo miesto ako stvorené pre mňa. Uprostred prírody ďaleko od toho rušného sveta. Cesta bola veľmi dlhá ale stála za to. Hneď ako sme tam došli, moje oči sa rozžiarili. S rodičmi sme preskúmali asi každý jeden kút múzea až sme natrafili na schody vedúce do neznáma. Hovorili nám že tam už nič nie je len strecha na ktorej je menšia záhrada. Mojim rodičom sa tam ísť nechcelo ale ja som sa rozbehla na plné obrátky, a vtedy sa to stalo. Pošmykla som sa a spadla z dosť veľkej výšky ešte pred tým než som stihla vyjsť úplne hore. Pamätám si len to že ma nejaký chlapec odniesol až k hlavnému nádvoriu a kričal o pomoc. Potom si už nič nepamätám. Zobudila som sa až v nemocnici. Napojená na prístrojoch nevediac čo sa deje. Bola som slabá no dokázala som vstať a prejsť sa. Ľudia okolo ktorých som prešla na mňa pozerali s vydeseným výrazom v očiach. Nevedela som čo sa deje ale než som to stihla zistiť sa pred mojimi očami zjavili rodičia. Rozbehla som sa k nim a vrúcne ich objala. Mamička plakala a ockovi sa triaslo celé telo. Veľmi som chcela zistiť čo sa to deje. Povedali mi že som v nemocnici ležala 3 mesiace. Hľadela som s údivom. Mne sa zdalo ako by to bola len jedna noc. Neskôr ku mne prišli lekári a povedali že si ma musia ešte chvíľu nechať v nemocnici aby zistili ako som na tom. Nekládla som odpor. Vlastne mi to bolo aj do cela jedno. Ľahla som si do postele a rozlúčila sa s rodičmi. Zaspala som a zobudila som sa až na to že som potrebovala ísť na WC. Všetko bolo v poriadku až do chvíle keď som sa uvidela pred zrkadlom. " Moje oči" všade okolo očí som mala príšerné jazvy. Vyzerala som ako monštrum a tak som sa pustila do plaču. Hneď ku mne pribehli doktori a začali ma utešovať. " Časom to zmizne Hi-chan. Nič sa neboj" To som počúvala celý ten čas čo som bola v nemocnici a počúvam to až doteraz. (O 10 rokov neskôr). Teraz mám 16 rokov a práve nastupujem na svoju novú strednú školu. Je to pre mňa prvý krát čo idem do školy. Celú základku som bola doma a mala domáce štúdium. Rozhodla som sa, že znovu preskúmam svet za 4 stenami mojej izby. Skoro nič sa nezmenilo. Príroda bola stále krásna a slnko ako vždy príjemne hrialo. Jazvy mi doteraz nezmizli no zakryla som ich make-upom a sklenenými okuliarmi cez ktoré mi skoro vôbec nebolo vidno moje oči. Prechádzala som sa po areále školy až som natrafila na svoju triedu 1.A. Vošla som tam a bez predstavenia som si sadla do jedinej voľnej lavice ktorú som videla. Každý na mňa pozeral ale nevadilo mi to lebo som vedela že to nie je kôli mojím jazvám ale kôli tomu že som nováčik. Veľmi som si chcela urobiť kamarátov no bála som sa povedať čo i len slovo. Hneď ako zazvonilo na hodinu ku mne prišla učiteľka a pýtala sa ma či som sa predstavila. Len som zakývala hlavou, že nie. " Choď sa predstaviť Himari. Viem že je to pre teba asi ťažké keďže si tu nová ale musíš povedať aspoň niečo. Tak poď" . Učiteľka ma dostala pred tabuľu a tam som mala zakričať svoje meno a povedať k tomu pár slov. Celá som sa triasla a keď som konečne nabrala odvahu tak ma nejaký chlapec prerušil svojím neskorým príchodom. Bol to Takahashi Damon. Celá trieda sa k nemu rozbehla a začala sa s ním rozprávať. Práve tak som prišla o jedinú šancu urobiť si nejakých kamarátov. Malo by ma to naštvať ale z nejakého dôvodu som sa na toho chlapca nedokázala pozrieť inak než s obdivom. Vyzeral dosť cool a všetky dievčatá na neho len pozerali. Mal silno hnedé vlasy a pestro modré oči. Pozerala som na neho z diaľky zatiaľ čo ostatný k nemu boli blízko a rozprávali sa s ním. Pozerala som a pozerala no odrazu ma začali príšerne bolieť oči. Bola to strašná bolesť. Hneď som vybehla z triedy a sadla si na zem. Chcela som ísť na ošetrovňu ale tam by som s tou bolesťou nedošla. Učiteľka vybehla z triedy a spolužiaci za ňou. Pozrela som na nich so slzami v očiach a zadalo sa mi že ich vidím o niečo slabšie. Vtedy som to neriešila. Mala som iný problém. Spôsobila som paniku v triede a dokonca som sa ani nepredstavila. Vedela som že je už úplne nemožné si urobiť kamarátov. "Si v poriadku?!" ozval sa hlas. Ten hlas znel ako hlas anjela a sladký tón sa v mojej hlave ozýval stále dookola. Hneď som vedela kom ten hlas patrí. " Som v poriadku" povedala som a pozrela na osobu ktorej hlas patril. Bol to Damon. V tú chvíľu som rozmýšľala či sa mám predstaviť alebo utiecť. " Ja som Takahashi Damon teší ma" povedal. Bola som zaskočená že to povedal ako prvý ale vlastne som bola nesmierne šťastná. " Ja som Kurosawa Himari teší ma" povedala som krehkým hlasom. V tú chvíľu som sa usmiala a pozrela na zvyšok triedy. " Som vaša nová spolužiačka, som veľmi rada že ma priradili práve sem. Prosím postarajte sa o mňa" . Ani neviem kde som nabrala odvahu to povedať ale uľavilo sa mi že som aspoň niečo povedala. Sadla som si na miesto no odrazu ku mojej lavici prišiel Damon a povedal " Um... prepáč ale toto je moje miesto" Nechápavo som sa na neho pozrela a začervenala som sa. Bolo mi to trápne že som mu prebrala miesto. Postavila som sa a urobila krok dozadu. On sa na mňa pozrel a jemne sa na mňa usmial. Hneď ako si učiteľka všimla že nie je už žiadne voľné miesto povedala " Himari bude mať spoločnú lavicu s Damonom." Naše pohľady sa opäť stretli a tak sme sa len usmiali a sadli si na svoje miesto. " Keďže sme spolu sediaci tak.... buďme kamaráti" Povedal s úsmevom na tvári a srdce prebíjajúcim pohľadom. Bola som radosti bez seba. Predsa bol to môj prvý kamarát
Pokračovanie nabudúce
Kawaii Nana k. 40
8. listopadu 2013 v 19:18 | *Mei*
|
Kawaii Nana
Kapitola 40. - Odhalenie
--- Nanami sa zmocnil strach ale snažila sa spamätať a prehovorila
Nanami: Ha! To ti to ale trvalo. Tak čo potrebuješ? Snáď mi nechceš darovať svoju krv, že nie?
Madara: Ale čo to tu máme. Takže to už vieš? Kto ti o tom povedal
Nanami: To nie je dôležité
Madara: Bol to Ryuzaki že?
Nanami: Eh? Čože? Aký Ryuzaki?
Madara: Ale no tak... najprv mi to prišlo divné ale teraz mi to už všetko dáva zmysel
Nanami: O čom to hovoríš?
Madara: Asi si nečakala že ma Shota Fridge kontaktuje skôr ako ste ho stihli zabiť že nie?
Nanami: Eh?
Madara: Ale no tak... Nehraj hlúpu. Dobre viem ako to všetko bolo... V poslednej dobe som si všimol že okolo mňa sa vyskytuje čoraz viac a viac policajtov. Tak som si to začal overovať a prišiel som na niekoľko tvojich podrazov. Nehoda môjho syna. Ten výbuch bomby. Bolo to v mojom aute a keď som si dal prekontrolovať značku bomby bol tam malý nápis Sherwood. Je to názov obchodu a tie bomby nepredajú len tak niekomu. Leda že by bol od polície. Tie bomby nekupuje veľa ľudí a tak predavač veľmi dobre vedel kto odkúpil tú bombu. Bola si to ty. No a taktiež je tu to tvoje predstieranie školnej krásky ... Ako že len bolo to meno? Tachibana Moe že? Môjho syna si ľahko pobláznila. Predsa celý čas čo bol v nemocnici vykrikoval tvoje meno. To meno si použila keď si tu bola prvý krát. To bolo v dobe keď som po tebe chcel aby si zabila Ryuzakiho. Odmietla si to a aby si nezanechala podozrenie tak si prišla druhý krát s tvojou pravou tvárou a pravým menom. Keďže si odmietla zabiť Ryuzakiho a triasla si sa uvedomil som si že s ním asi pracuješ a po tom čo mi povedal Shota s ním máš aj pomer. Tak čo urobíš teraz Nanami? Prídeš ku mne a porozprávame sa alebo si ostaneš na druhej starne telefónu a utečieš tak ako pred 11 rokmi?
--- Pokračovanie nabudúce ---
Mairunovich- obsah
18. října 2013 v 20:18 | *Mei*
|
Mairunovich

Názov: Mairunovich
Anglicky názov: Poison Mushroom
Rok vydania: 2010 ---
Žánre: Komédia, Romantika, Shoujo, Školný život
Príbeh je o dievčati s veľmi roztomilým menom. Jej meno je Kinoshita Mairu. Mairu má síce roztomilé meno ale je veľmi škaredá. Vždy sa ospravedlňuje za svoju existenciu a žije v tom že sa do nej nikdy nikto nezaľúbi. Jedného dňa sa jej vyzná chlapec ale to bol len pokus o žart ktorý sa Mairu dotkne. Tu do hry nastupuje Kamada Tenyuu ktorý Mairu pomôže s jej vzhľadom a to Mairu zmení život od základov
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Myslím že manga je zábavná na čítanie a udalosti v nej sú vážne zaujímavé :) Manga bude vychádzať každý Utorok alebo Stredu ráno :)
Prepáčte
15. října 2013 v 15:00 | *Mei*
Prepáčte za meškanie Kawaii Nana k. -40 Celú kapitolu som napísala ale som ju omylom vymazala :D Kapitola sa mala volať - Temná stránka... Musím ju napísať zase takže tu bude až zajtra ... Ešte raz sa ospravedňujem
Lásky sladkosť
12. října 2013 v 14:25 | *Mei*
|
Básne
Naše prvé stretnutie
bolo ako kvitnutie
jedného krásneho priateľstva
plného božieho milosrdenstva
Čas si len tak beží
A u nás už aj sneží
Z naších krásnych spomienok
stal sa veľký kamienok
Ten do srdcá mi padá
Asi ťa mám rada
No ty už inú máš
Ćo odo mňa vlastne čakáš?
Neopustíš ju to ja viem
Svoje city proste uzavriem
Hlboko vo svojom vnútri
Tak teraz sa rob múdri
Musíme spraviť len jednu vec
Musíme si dať proste koniec
Nechcem ťa ja stratiť
No nemôžem sa vždy len mračiť
Chcem byť šťastná
Chcem sa cítiť krásna
Tak ako každý iný
Aj ja mám svoje city
Koniec to ti dám
No novinku sa dozvedám
Ty už nie si zadaný
A nemáš v srdci žiadne rany
Čo bože robiť mám?
Urobí on krok sám?
Bolo to len mihnutie
A v jeho srdci sa stalo prepadnutie
On má znovu lásky sladkosť
no nie je to moja maličkosť
Zase iná je tu ako vietor
a mne ostáva len prázdny priestor
Moje srdce sa určite vstíči
No z toho žiaľu sa mi len ničí
Pocit zlosti vo mne vrie
A pocit lásky konečne umrie
bolo ako kvitnutie
jedného krásneho priateľstva
plného božieho milosrdenstva
Čas si len tak beží
A u nás už aj sneží
Z naších krásnych spomienok
stal sa veľký kamienok
Ten do srdcá mi padá
Asi ťa mám rada
No ty už inú máš
Ćo odo mňa vlastne čakáš?
Neopustíš ju to ja viem
Svoje city proste uzavriem
Hlboko vo svojom vnútri
Tak teraz sa rob múdri
Musíme spraviť len jednu vec
Musíme si dať proste koniec
Nechcem ťa ja stratiť
No nemôžem sa vždy len mračiť
Chcem byť šťastná
Chcem sa cítiť krásna
Tak ako každý iný
Aj ja mám svoje city
Koniec to ti dám
No novinku sa dozvedám
Ty už nie si zadaný
A nemáš v srdci žiadne rany
Čo bože robiť mám?
Urobí on krok sám?
Bolo to len mihnutie
A v jeho srdci sa stalo prepadnutie
On má znovu lásky sladkosť
no nie je to moja maličkosť
Zase iná je tu ako vietor
a mne ostáva len prázdny priestor
Moje srdce sa určite vstíči
No z toho žiaľu sa mi len ničí
Pocit zlosti vo mne vrie
A pocit lásky konečne umrie
Hinamori Amu
9. října 2013 v 17:40 | *Mei*

Ja tak milujem tento jej štýl :3 :3 Neviem prečo ale inšpiruje ma to do kreslenia XD Páči sa to ja vám že? :D Anime: Shugo Chara! XD
Kawaii Nana k. 39
28. září 2013 v 23:31 | *Mei*
|
Kawaii Nana
Kapitola 39. - Pokus sa zabudnúť (1)
Nanami po rozlúčke s Jackom bola akoby v tranze. Stále mala slzy v očiach a len sa sama seba pýtala "Prečo? Prečo nedokážem zabudnúť" Ryuzaki bol človek ktorý ju po celých 11 rokov klamal. Tak prečo? Nanami si uvedomila že nastal čas sa posunúť dopredu a pokúsiť sa zabudnúť. Namierila si to k Lightovi domov. ---
Light: Nana! Čo tu robíš?
Nanami: Ja len.... Nechcem byť sama. Prosím môžem dnes prespať tu?
Light: Samozrejme že áno... Ale čo tak náhle. Veľmi sa so mnou nerozprávaš a teraz...
Nanami: Ja len... Proste. Viem že si povedal že mám žiť ďalej ale ja to nedokážem. Každý deň naňho myslím. Dnes som bola vonku s kamarátom a nedokázala som mu hovoriť o svojej minulosti! Lebo všetky moje spomienky sú s Ryuzakim. Nedokážem zabudnúť to proste nejde!
--- Nanami začali stekať slzy po tvári a odrazu prestala hovoriť. Len tam tak stála a utápala sa v slzách. Light nevedel čo má robiť proste jej jemným dotykom prešiel rukou po jej vlasoch a povedal že všetko bude v poriadku. S Lightom vošli do bytu a ľahli si do postele. Nanami plakala ešte veľmi dlhú dobu až nakoniec zaspala. Light sa na ňu pozrel veľmi bolestným výrazom a šiel si ľahnúť na gauč do obývačky. Na ďalšie ráno sa Nanami zobudila a cítila sa akoby sa jej uľavilo. Pochopila že to jej pátranie po Ryuzakim je zbytočné. Prečo by ho mala hľadať? Nemala dôvod. Proste sa definitívne rozhodla naňho zabudnúť. Nanami zovrela svoje ruky a šla do školy. Pozdravila svojich spolužiakov a šla sa porozprávať s Jackom. ---
Nanami: Jack! Dobré ráno. Chcela by som sa ti ospravedlniť za včerajšok. Bola som trochu nervózna a unavená a ....
Jack: To je v poriadku! Nemusíš mi nič vysvetľovať. Chápem že som sa ťa asi spýtal na veci o ktorých si nechcela hovoriť. To ja som ten čo by sa mal ospravedlniť
Nanami: Nie! Nie že by som o tom nechcela hovoriť. Vďaka tomu že som o tých veciach hovorila som pochopila mnoho vecí. Takže ti zároveň aj ďakujem. Sľubujem že ti včerajšok nejako vynahradím.
--- Nanami a Jack sa proste len naďalej rozprávali keď v tom zazvonil telefón. Nanami sa pozrela kto volá a jej výraz tváre sa odrazu zmenil. Jack začal byť nervózny a nevedel čo sa deje. Nanami telefón dvihla ---
Nanami: ...
Madara: Kde sa toľko túlaš maličká? Mám pre teba úlohu takže dnes očakávam tvoj príchod. Nemaj meškanie
--- Madara sa začal smiať a Nanami sa zmocnil strach
Pokračovanie nabudúce
Kawaii Nana k. 38
27. září 2013 v 15:40 | *Mei*
|
Kawaii Nana
Kapitola 38. - Preventívny bod č. 1 Jack Frost
--- Nanami a Jack idú do kaviarne Nice latté.
Jack: Moe? Počuj som veľmi rád že spolu niekam ideme. Ale nejako mi nejde do hlavy prečo si ma pozvala keďže na našom prvom stretnutí si ma priam neznášala
Nanami: No nepovedala by som neznášala proste si mi nebol sympatický a je pravda že sme spolu boli málo a tak ťa chcem lepšie spoznať. Možno sa len cítim previnilo že som ti povedala niečo tak hrozné a potom som ignorovala tvoju snahu o skamarátenie tesne pred tou nehodou
Jack: Počkať! Ako vieš o tej nehode?!!!!
Nanami: O akej nehode? Prepáč nemyslela som nič konkrétne len ak si bol dlho v nemocnici tak si musel mať nejakú nehodu no nebudem to rozoberať určite ti to nebude príjemné.
Jack: Nie prepáč. Nechcel som kričať len ja o tej nehode nič neviem a keď počujem niečo čo s ňou má súvislosť tak a nemôžem ovládať.
Nanami: Nie to nevadí.
Jack: Tak hovorila si že ma chceš trochu viac spoznať čo také by si chcela vedieť?
Nanami: Neviem tak napríklad niečo o tvojej rodine... Otcovi, matke , súrodencoch.
Jack: Tak môj otec je podnikateľ... Volá sa Madara Velasco. Viem že má reťazce podnikov ale veľa o jeho obchodoch neviem nehovorí o tom so mnou. Moja mama sa volala Marina. Zomrela asi tak pred 11 rokmi. Ale o tom nechcem hovoriť. Čo sa týka súrodencov mám nevlastného brata. Nikdy som ho nevidel takže sa považujem skôr za jedináčika. No už dosť o mne teraz mi povedz ty niečo o sebe.... Rodičia, súrodenci možno láska?
--- Aha takže Jack o Ryuzakiho existencii vie ale to je asi tak všetko... Už prešli 2 mesiace a telo sa nenašlo. Môže byť živý. Musí byť ... musí. ---
Jack: Moe! Vnímaš ma?
Nanami: Oh prepáč zamyslela som sa. Tak moji súrodenci... Som jedináčik.... No ... vlastne mám b- brata. Moji rodičia... Moji rodičia ... zomreli už pre dávnou dobou. Moja mama sa volala Rias a otec Sakakibara. Pamätám si na to ako som sa hrávala s mamou a trénovala s otcom. Bolo to vážne pekné. No a čo sa týka tej lásky....... tak .... haha - Vlastne ti ani nemám čo povedať. Dalo by sa to povedať tak že som bola zamilovaná ale myslím že už nie som
--- No vlastne... prečo tak zúfalo chcem nájsť Ryuzakiho? Predsa ma zradil. Je mŕtvy. Prečo sa vlastne starám? ---
Jack: Moe! Moe!
Nanami: ?
Jack: Čo sa stalo? Plačeš
Nanami: Oh prepáč... dnes som nejako bez nálady nechajme to na neskôr...
Jack: Samozrejme J
--- Japonsko Hokaido ---
Sluha Sebastián: Mladý pane.... Kedy sa chcete vrátiť domov? Ako dlho sa zdržíte?
Ryuzaki: Vrátim sa v deň svojich 18 narodenín ( o 1,5 roka)... Do tej doby budem svoj domov len vzdialene sledovať
Pokračovanie nabudúce
Kawaii Nana k. 37
17. září 2013 v 14:44 | *Mei*
|
Kawaii Nana
Kapitola 37. - Starý známy
--- Nanami sa otočila a videla Jacka. Bola zaskočená a nevedela čo sa to deje. S Jackom toho veľa nezažila. Bol to jej spolužiak ktorého skoro prizabila bombou. Ale to asi nie je normálne. Mali zaujímavý vzťah. Porazila jeho ego, požiadal ju o rande a jej odpoveď bola "podpálené auto a skoro rok v nemocnici" ... Nana ani nevedela že či o nej vie Jack pravdu. Madara už o nej raz pochyboval a tak vedela že nesmie urobiť chybu pri rozhovore s Jackom. Madara sa vrátil deň po smrti Ryuzakiho a nemal žiadne podozrenia. To bola asi jediná dobrá vec čo sa jej za celé 2 mesiace stala. Nanami sa rozhodla skúsiť šťastie a hrať hlúpu---
Nana: Dobré ráno Jack. Dlho sme sa nevideli. Kde si sa tak dlhú dobu túlal?
Jack: Veď vieš tak rôzne. Väčšinu času som strávil v nemocnici
Nana: Vážne? Niečo vážne?
Jack: Celkom áno. Vlastne ani neviem čo sa mi stalo veľa si z toho nepamätám. Počul som že sa tu šuškajú nejaké reči. Hlavne o tebe a o mne... O nás. Je to hlúpe však? Tak kde si bola celú tu dobu ty?
Nana: Len tak rôzne
Jack: Záhadná ako vždy. Tak ja by som už mal ísť za riaditeľom ohľadne vyplňovania nejakých papierov. Maj sa Moe
Nana: Ahoj
--- To je vynikajúce. Jack o ničom netuší. Tak teraz Jacka nebudem brať ako prioritu hoc je dôležitý. Musím zistiť niečo viac o prípade Ryuzaki. Vie Jack že má brata? Hľadá Madara Ryuzakiho? Shota mal urobiť obchod s Madarom nehľadá aj jeho? No a ešte tu sú otázky ohľadne spolupráce... Môžem sa spoľahnúť na moju skupinu? Na ... na .... na môjho brata? Môžem sa pri hľadaní informácii spoľahnúť na Lighta? Predsa povedal že mi pomôže ale neviem. Chcem aby to zisťoval nenápadne no ja mám v mojich otázkach len meno Ryuzaki. Light ten prípad uzavrel a hovorí že Ryuzaki je zradca... No ja tomu nechcem veriť. Nemôžem tomu veriť. No nič teraz sa na brata spoliehať nemôžem. Idem sa pustiť do vyšetrovania sama. Pozrieme sa na preventívny bod číslo 1. Jack Frost
Týmto sa skúmanie pravdy začína. Povedal že ide do riaditeľne tak ho počkám a nenápadne si začnem niečo zisťovať---
Nanami čakala Jacka asi 20 minút a vďaka tomu zmeškala aj vyučovanie. Potom Jack vyšiel z dverí
Jack: Moe! Čo tu robíš?
*Poznámka - Pamätajte že Nanami je v škole pod menom Moe tak dúfam že nebudete zmetený ak budem písať pod menom ako vždy ;D
Nanami: Čakám tu na teba. Čo ste tam dnu robili? Bol si tam celú večnosť
Jack: To si to bezo mňa nemohla vydržať?
Nanami: Nie tak to nie je ... No to je len to že sme sa dlho nevideli. Tak ma napadlo nezájdeme po škole niekde do kaviarne kde sa v pokoji porozprávame?
Jack: Moe?
Nanami: ...
Jack: To má byť rande?
Nanami: Hovor si tomu ako chceš. Ja sa proste chcem len porozprávať
Jack: Tak fajn. Čo že to chceš prebrať?
Nanami: To sa dozvieš až tam budeme. Tak po škole na mňa počkaj
Jack: Okay
--- A tak sa začína naše malé vyšetrovanie o Ryuzakim. Nanami sa hlúpo pustila do vyšetrovania no vtedy ešte netušila ako veľmi jej Jack zmení život ---
Pokračovanie nabudúce
ňuníí :* Strašne zlatučký obrázok :)