close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Damon Colins - začiatky snov

20. srpna 2013 v 22:55 | *Mei*
Už ako malý som sa líšil od ostatných. Všetci ľudia sú tak povrchný. Sú šťastný a vysmiaty no to je len navonok. Čo sa stane keď sa pozriete dovnútra? Vidíte koniec. Vidíte utrpenie a smrť. Nezáleží na tom ako človek žije. Či je šťastný alebo smutný... Môže byť bohatý aj chudobný, pekný aj škaredý ale na tom nezáleží. Nech človek žije akokoľvek čaká ho rovnaký koniec ako každého iného... Smrť je pre každého človeka konečná. Moje meno je Damon Colins a mám 19 rokov. Celú moju základnú aj strednú školu som prežil v osamení. Nemám žiadne plány žiadne ciele. Proste mám len svoj mizerný osamelý život ktorý tak či tak skončí. Nie je jedno ako ho prežijem? Je to len život. V skutočnosti som nemal nikdy žiadnych kamarátov a nikdy som nemal ani dievča. Je mi dobre takto samému. Som zatvorený v tichu mimo toho rušného sveta kde je len utrpenie. Tento svet je tak zlý. Možno si hovoríte že moje reči sú na prípad psychiatra ale tak to naozaj nie je. Len sa pozerám na svet inými očami ako každý ostatný. Načo mám mať sny? Keď sa pozriete na dnešných ľudí tak vidíte ako si plánujú budúcnosť, školy a práce. Naplánujú si celý život, život o akom snívajú a keď sa tie sny nesplnia tak sú z toho zničený. Nenávidím takýchto ľudí. Sny... sú tak zbytočné. V tejto dobe ma nič a nikto nezaujíma. Moji rodičia ma opustili keď som bol ešte malý. Nezáležalo im na mne. Vyrastal som v detskom domove. Už je to rok čo žijem sám v lacnom podnájme. Pracujem ako predavač kníh. Je to za mizerný plat ale nejako ma to netrápi. Je 7:40 mal by som už ísť do práce.
V ten deň sa všetko zmenilo. Šiel som do práce a predával knihy ako obvykle keď sa predo mnou zjavil nejaký čudný muž. Jeho tvár bola biela ako sneh. Jeho oblečenie bolo celé čierne. Čierne topánky, okuliare, klobúk, sako aj nohavice. Vyzeral ako nejaký mafián. Ten muž stal pri mojej pokladni bez žiadnej knihy. Len tam tak utlmene stál. V rade naňho pokrikovali ľudia nech si pohne ale s ním to ani nehlo. V tú chvíľu som sa ho spýtal či niečo nepotrebuje a jeho odpoveď bola tak trochu strašidelná. Povedal mi že chce moje srdce. Bol som zaskočený. To bolo prvý krát čo ma niečo šokovalo. Ale bolo to zaujímavé... Takého chlapa som nikdy v živote nevidel. Dať mu moje srdce - Už len tá myšlienka bola dobrá. Svoj život nenávidím tak prečo by som ho nedaroval " D- Dobre vezmite si moje srdce" Toto bola odpoveď ktorá mi zmenila život od základov. Za normálnych okolností by som si myslel že si zo mňa uťahuje ale v tom mužovi bolo niečo čo mi hovorilo že to myslí vážne. Po tom čo som to povedal sa len zákerne pousmial a to bol začiatok môjho príbehu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Petra Petra | 28. září 2013 v 22:50 | Reagovat

Júúú! :O Znie to zaujímavo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama