Kapitola 39. - Pokus sa zabudnúť (1)
Nanami po rozlúčke s Jackom bola akoby v tranze. Stále mala slzy v očiach a len sa sama seba pýtala "Prečo? Prečo nedokážem zabudnúť" Ryuzaki bol človek ktorý ju po celých 11 rokov klamal. Tak prečo? Nanami si uvedomila že nastal čas sa posunúť dopredu a pokúsiť sa zabudnúť. Namierila si to k Lightovi domov. ---
Light: Nana! Čo tu robíš?
Nanami: Ja len.... Nechcem byť sama. Prosím môžem dnes prespať tu?
Light: Samozrejme že áno... Ale čo tak náhle. Veľmi sa so mnou nerozprávaš a teraz...
Nanami: Ja len... Proste. Viem že si povedal že mám žiť ďalej ale ja to nedokážem. Každý deň naňho myslím. Dnes som bola vonku s kamarátom a nedokázala som mu hovoriť o svojej minulosti! Lebo všetky moje spomienky sú s Ryuzakim. Nedokážem zabudnúť to proste nejde!
--- Nanami začali stekať slzy po tvári a odrazu prestala hovoriť. Len tam tak stála a utápala sa v slzách. Light nevedel čo má robiť proste jej jemným dotykom prešiel rukou po jej vlasoch a povedal že všetko bude v poriadku. S Lightom vošli do bytu a ľahli si do postele. Nanami plakala ešte veľmi dlhú dobu až nakoniec zaspala. Light sa na ňu pozrel veľmi bolestným výrazom a šiel si ľahnúť na gauč do obývačky. Na ďalšie ráno sa Nanami zobudila a cítila sa akoby sa jej uľavilo. Pochopila že to jej pátranie po Ryuzakim je zbytočné. Prečo by ho mala hľadať? Nemala dôvod. Proste sa definitívne rozhodla naňho zabudnúť. Nanami zovrela svoje ruky a šla do školy. Pozdravila svojich spolužiakov a šla sa porozprávať s Jackom. ---
Nanami: Jack! Dobré ráno. Chcela by som sa ti ospravedlniť za včerajšok. Bola som trochu nervózna a unavená a ....
Jack: To je v poriadku! Nemusíš mi nič vysvetľovať. Chápem že som sa ťa asi spýtal na veci o ktorých si nechcela hovoriť. To ja som ten čo by sa mal ospravedlniť
Nanami: Nie! Nie že by som o tom nechcela hovoriť. Vďaka tomu že som o tých veciach hovorila som pochopila mnoho vecí. Takže ti zároveň aj ďakujem. Sľubujem že ti včerajšok nejako vynahradím.
--- Nanami a Jack sa proste len naďalej rozprávali keď v tom zazvonil telefón. Nanami sa pozrela kto volá a jej výraz tváre sa odrazu zmenil. Jack začal byť nervózny a nevedel čo sa deje. Nanami telefón dvihla ---
Nanami: ...
Madara: Kde sa toľko túlaš maličká? Mám pre teba úlohu takže dnes očakávam tvoj príchod. Nemaj meškanie
--- Madara sa začal smiať a Nanami sa zmocnil strach
Pokračovanie nabudúce
ňuníí :* Strašne zlatučký obrázok :) 